3     ENVIROMENTÁLNE VZDELÁVANIE V CHÉMII

PÔDA - ZÁKLADNÁ ZLOŽKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Danica Fazekašová

       Pôdu chápeme ako živý a neustále sa vyvíjajúci trojrozmerný prírodno-historický útvar, ktorý vznikol vplyvom pôsobenia a na styku atmosféry, biosféry, hydrosféry a litosféry. V odporúčaní Rady Európy R(92)8 "o ochrane pôdy" je pôda definovaná ako integrálna súčasť ekosystémov Zeme, situovaná medzi povrchom Zeme a podložím. Profil pôdy je rozdelený do vrstiev (horizontov) so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Z hľadiska využívania pôdy a z ekologického hľadiska môže pôda zahrňovať aj permeabilný materiál podložia, ktorý môže byť aj rezervoárom pozemných vôd. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné hĺbky a v tomto kontexte sa pod pojmom pôda môže rozumieť aj územie (krajina).

Funkcie pôdy podľa Odporúčania Rady Európy R(92)8 (1992)
       Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo biologických, chemických a fyzikálno-chemických procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie a s veľkou citlivosťou na okolité prostredie. Len bezchybným fungovaním tohto systému je pôda schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie. Odporúčania Rady Európy R(92)8 o ochrane pôdy (1992) upozorňujú na nasledovné hlavné funkcie pôdy:
a) produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi;
b) filtrácia, neutralizácia (pufrácia) a premena látok v prírode ako súčasť funkčných a regulačných mechanizmov prírody;
c) udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode (biodiverzita druhov);
d) priestorová základňa pre ekonomické aktivity človeka (poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, doprava, stavebníctvo, turistika, a iné) a sociálne istoty obyvateľstva (zamestnanosť, výživa, príjmy);
e) zásoba a zdroj surovín (voda, íl, piesok, horniny, minerály);
f) kultúrne dedičstvo štátov a Zeme vrátane ukrytých paleontologických a archeologických artefaktov.
       Podľa uvedeného dokumentu všetky funkcie pôdy majú rovnakú dôležitosť. Zosúladenie tohto dokumentu s Agendou 21 (1992) si vyžaduje rešpektovať princíp, podľa ktorého pri konflikte medzi socio-ekonomickými a ekologickými záujmami človeka k pôde sa musia uprednostniť záujmy ekologické.
       Socio-ekonomické funkcie nie sú funkciami v pravom slova zmysle. Skôr predstavujú pasívny zdroj tak surovín, priestoru pre ľudskú aktivitu a rozvoj infraštruktúry, ako aj archeologických a paleontologických nálezov. Socio-ekonomické funkcie pôdy sú spravidla v protiklade k ekologickým funkciám. Rozvoj infraštruktúry a ťažba surovín vyraďujú pôdu z plnenia ekologických funkcií, čím znemožňujú zabezpečovať jej potenciálne využitie.
       Diferencované prejavy pôdy vyžadujú diferencované prístupy. V ochrane pôdy to musia byť prístupy ekologické (biologické), lebo len tak je možné dosiahnuť udržateľný vývoj pôdneho krytu a z toho vyplývajúci ekonomický a sociálny rozvoj a environmentálnu vyváženosť spoločnosti.

Trvalo udržateľné využívanie pôdy
       Trvalo udržateľné využívanie pôdy je také, ktoré zodpovedá konkrétnym pôdno-ekologickým podmienkam a ktoré sa uskutočňuje takým spôsobom a s takou intenzitou, pri ktorých nevznikajú negatívne zmeny v pôde a ani sa nezakladajú trendy na negatívny vývoj vlastností pôd. Základným princípom filozofie trvalo udržateľného využívania pôdy je jej ochrana proti akejkoľvek degradácií prírodnými a človekom indukovanými vplyvmi. Trvalo udržateľný vývoj využívanie pôdy zahrňuje aj ochranu výmery pôdy v rozsahu, vyplýva z potreby zabezpečiť nevyhnutný rozsah uplatňovania jej všetkých funkcií.

Indikátory vývoja pôdy
       Z hľadiska trvalo udržateľného využívania pôdy sa podľa OECD (1997) odporúča hodnotiť nasledovné indikátory vývoja pôdy:

Tabuľka 1: Indikátory vývoja pôdy podľa OECD (1997)

1. Výmera pôdy	6. Výmera investične zúrodnenej pôdy
výmera celkom	výmera odvodnenia
výmera na 1 obyvateľa	výmera závlah
2. Štruktúra využívania pôdy	7. Intenzita hnojenia
výmera ornej pôdy	podiel vstupov N,P,K
výmera TTP, vinice	z celkovej potreby
sady, záhrady, chmeľnice	8. Štruktúra produkčnej schopnosti pôd
3. Nevyužívaná pôda	priemerná bodová hodnota
celková výmera	výmera hlavných pôdnych typov
4. Obmedzenia produkčného procesu	9. Hlavné parametre pôdy
výmera ochranného pôdneho fondu	pH, obsah humusu, hydrolimity
výmera ohrozeného pôdneho fondu	objemová hmotnosť
5. Pomer poľnohospodárskej k lesnej pôde
koeficient

Vymedzenie parametrov vhodnosti pôd pre trvalo udržateľné hospodárenie na pôde
       Za najdôležitejšie kritérium pri zavádzaní trvalo udržateľného hospodárenia na pôde sa považuje vymedzenie pôdnych parametrov z hľadiska vhodnosti pre tento systém. Je potrebné zdôrazniť, že výber parametrov nemôže byť zvolený univerzálne a je predmetom odborných diskusií.
       Pod parametrom rozumieme merateľný faktor, nevyváženosť ktorého negatívne ovplyvňuje dlhodobú výkonnosť celého produkčného systému.
       Významnú úlohu pri výbere parametrov zohráva ich variabilita v čase, ktorá súvisí so stabilitou parametrov. Môžeme rozlíšiť stabilné parametre pôdy (napr. hĺbka pôdy, zrnitosť pôdy), relatívne stabilné (obsah solí, obsah organickej hmoty v pôde, kontaminácia ťažkými kovmi), relatívne dynamické (pH, obsah živín), dynamické (vlhkosť a teplota pôdy, mikrobiálna aktivita a pod.). Stabilné a relatívne stabilné parametre dominantne ovplyvňujú kvalitu pôdy, zatiaľ čo relatívne dynamické a dynamické vlastnosti viac súvisia s jej krátkodobými zmenami.
       Pôdne parametre vyjadrujú stav vlastností pôdneho ekosystému, ktoré odrážajú najmä produkčnú, pufračnú, filtračnú a iné funkcie pôdy. V tomto zmysle sa ako najdôležitejšie javia:

stavba pôdneho profilu, pôdny typ,

pôdny druh,

hĺbka pôdy,

skeletovitosť,

obsah a kvalita humusových látok,

prístupná zásoba živín,

pôdna reakcia,

obsah cudzorodých látok v pôde,

pôdny edafón.

Stavba pôdneho profilu, pôdny typ
       Odzrkadľuje súbor stanovištných podmienok širšieho časového spektra, zahrňujúcich komplexný vplyv klímy, hydrosféry, substrátu, reliéfu a bioty vrátane človeka na pôdu. Vyjadrený je súborom pôdnych horizontov, ktoré indikujú určitú mieru vhodnosti pôdy pre poľnohospodárske využitie. Z tohto pohľadu môžeme pôdne typy Slovenska rozdeliť do niekoľkých skupín:
I. Pôdy s veľmi priaznivým predpokladom pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo - čiernice, černozeme, fluvizeme a hnedozeme. Tieto pôdy sú dostatočne humózne, s vyváženým pomerom humínových kyselín ku fulvokyselinám, s dobrým obsahom prístupného dusíka a draslíka, s priaznivou pôdnou reakciou a štruktúrou a s dobrou vododržnosťou. Ich trvalé využívanie je podmienené obnovou prístupného fosforu, dodatočným zavlažovaním, resp. upravením agrotechniky na dočasne zamokrených čierniciach a fluvizemiach.
II. Pôdy s menej priaznivým predpokladom pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo - pararendziny, regozeme, luvizeme, pseudofleje, kambizeme (okrem dystrických a psefitických) a rendziny. Ide o pôdy s menej priaznivými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, vyžadujúcimi špecifickú agrotechniku.
III. Pôdy s nepriaznivým predpokladom pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo - gleje, kambizeme dystrické a psefitické, podzoly, solončaky, slance, organozeme, hydrozeme, rankre a litozeme. Vyznačujú sa extrémnymi fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami buď znemožňujúcimi poľnohospodárske využitie, alebo len v obmedzenej miere umožňujúcimi extenzívne formy poľnohospodárstva.

Pôdny druh
       Zrnitostné zloženie pôdy, predovšetkým zastúpenie ílových častíc, primárne ovplyvňuje fyzikálne, hydrofyzikálne a chemické vlastnosti pôd.

Hĺbka pôdy
       Je významným indikátorom produkčnej schopnosti pôdneho stanovišťa, ale podmieňuje aj kapacitu filtračných a pufračných schopností pôdneho systému. Kvantifikácia tohto ukazovateľa môže indikovať jednak mieru vhodnosti pre rôzne formy poľnohospodárskeho využitia. Z tohto hľadiska je považovaná hĺbka viac ako 60 cm za vhodnú pre rôzne formy využitia pôdy.

Obsah a kvalita humusových látok
       Organická hmota vo významnej miere rozhoduje o kvalite pôdy, nakoľko spája častice pôdy, stabilizuje pôdu, čím sa znižuje riziko erózie, zvyšuje retenčnú vodnú a katiónovú výmennú kapacitu a v neposlednom rade zmierňuje negatívne pôsobenie pesticídov, ťažkých kovov a iných polutantov. Vysoký obsah organického uhlíka sám o sebe nie je zárukou dosiahnutia vysokých úrod, ale význam vplyvu pôdneho uhlíka na produktivitu narastá pri jeho poklese pod 1%. Pri obsahu C_org 1,0 - 1,5 dochádza k zníženiu produktivity o 15% a pri obsahu C_org pod 1,0% o 25%. Významnejším parametrom je pomer humínových kyselín k fulvokyselinám. Tento pomer sa pokladá za veľmi priaznivý ak je väčší ako 2, za dobrý v rozmedzí 1 - 2, za nepriaznivý ak je menší ako 1.

Prístupná zásoba živín
       Najvýznamnejšími živinami sú dusík, fosfor a draslík. Ich prísun do pôdy sa môže diať rôznymi cestami, z ktorých hlavný význam má hnojenie. Nedostatok hlavných živín sa rýchlo odráža na úrovni rastlinnej produkcie. Dusík sa v pôde v rámci svojho kolobehu prirodzene obnovuje. Jeho dodatkový prísun je potrebný pri získavaní vyšších úrod (intenzifikácií), kedy jeho prirodzená zásoba nestačí na dosiahnutie cieľových výnosov. Prísun fosforu a draslíka hnojením je podmienený ich zásobou v pôde. Ich zásoby v pôde nie sú nevyčerpateľné a navyše pri sústavnom využívaní sú prirodzeným spôsobom neobnoviteľné. Hodnoty obsahu prístupného fosforu a draslíka diferencované podľa miery vhodnosti sú uvedené v tabuľke 2.

Pôdna reakcia
       Ovplyvňuje pufrovitosť, filtráciu, kvalitu organických látok, prístupnosť živín pre rastliny a produkciu biomasy väčšiny pestovaných plodín. Väčšine kultúrnych plodín vyhovuje rozpätie od slabo kyslej po slabo alkalickú pôdnu reakciu - pH 6 - 7,5. Pôdna reakcia pod 5,5 pH je nežiaduca a vyžaduje si melioračné vápnenie. Obdobne zásadité pôdy (pH > 8,4) sú z hľadiska produkčnosti limitné a vyžadujúce si patričné opatrenia.

Obsah cudzorodých látok v pôde
       Je jedným z najdôležitejších ukazovateľov. Pri ich určitej koncentrácií a za určitých podmienok môže dôjsť k ich prenikaniu do potravinového reťazca a tým k ohrozeniu zdravia ľudí. V tabuľke 2 sú uvedené najvyššie prípustné hodnoty škodlivých látok v pôde.

Tabuľka 2: Parametre vhodnosti pre trvalo udržateľné systémy hospodárenia na pôde

Parameter	Hodnota
pôdny typ (produkčný potenciál)	čiernice (45 - 100) černozeme (63 - 100) fluvizeme (33 - 90) hnedozeme (34 - 90)
pôdny druh (% frakcie < 0,01 mm)	20 - 45
hĺbka pôdy (m)	> 0,60
skeletnatosť (%)	< 20
obsah humusu (%)	> 1
humínové kyseliny: fulvokyseliny	> 1
obsah P (mg.kg-1) podľa pH a zrnitosti	> 25 (70)
obsah K (mg.kg-1) podľa pH a zrnitosti	> 90 (170)
pHKCl	6 - 7,5
obsah rizikových prvkov (mg.kg-1): Cd	< 0,3+
Cr	< 10+
Cu	< 20+
Ni	< 10+
Pb	< 30+

⁺hodnoty stanovené vo výluhu 2M HNO₃

Pôdny edafón
       Jeho prítomnosť významnou mierou ovplyvňuje produkčnú funkciu pôd, a to tým že:

zamedzuje rozširovaniu patogénov,

podieľa sa na mineralizácií humusu a organických látok, uvoľňovaní CO₂ a tým podporuje asimiláciu rastlín,

podporuje nitrifikáciu organických látok, pri ktorej sa vytvára viac prístupného dusíka ako pri hnojení.

       Hodnoty parametrov môžu mať povahu dolného limitu (napr. obsah živín), horného limitu (obsah znečisťujúcich látok), interval vhodnosti (fyzikálne parametre pôdy), v prípade interval nevhodnosti (pH v niektorých prípadoch, pôdny typ).Vymedzenie parametrov pôdy sa spravidla vzťahuje len k ornici. Niektoré fyzikálne a chemické parametre v podornici nemôžu byť zanedbateľné z hľadiska zabezpečovania funkcii pôdy.

Hodnotenie vývoja pôdy
       O trvalo udržateľnom hospodárení existuje názor, že tento systém je trvalejší. Je ale otázne, či je tento názor potvrdený, alebo sa jedná iba o domnienku. Z hľadiska trvalo udržateľného hospodárenia sú dôležité poznatky o zmenách kvality, resp. degradácií pôdy. Monitorovanie vývoja a zmien kvality pôdy sa uskutočňuje na úrovni pôdneho výskumu, ako aj výrobnej praxe.
       K hodnoteniu vývoja pôdy sa používajú bežné charakteristiky pôdneho prostredia a to fyzikálne, chemické a biologické. Z fyzikálnych sú to napr. objemová hmotnosť, pórovitosť, retenčná vodná kapacita, teplota pôdy a pod. Z chemických sa sleduje obsah celkového uhlíka a dusíka, pôdna reakcia a obsah prístupných živín. Hodnotenie biologických parametrov je zamerané na mikrobiálnu biomasu a jej aktivitu, respiráciu pôdy, potenciálne mineralizovaný dusík, aktivitu pôdnych enzýmov atď.
       Pri hodnotení obsahu ťažkých kovov v pôde, ako dôležitého ekologického ukazovateľa, sa okrem ich obsahu začína venovať pozornosť otázke transportu do rastlín a potravného reťazca. O ich skutočnom príjme rozhoduje afinita koreňového systému. Koncentrácia prvku v živom organizme by mala byť konečným ukazovateľom jeho biodostupnosti v daných podmienkach. Dôležitým ukazovateľom obsahu ťažkých kovov v pôde a ich mobility sú zmeny v populácií mikroorganizmov (napr. hematód).
       V súčasnosti zatiaľ existuje málo poznatkov, týkajúcich sa vývoja pôdy v trvalo udržateľnom poľnohospodárstve. Existujúce poznatky sú ťažko porovnateľné, lebo boli zaznamenané v rôznych pôdno - ekologických podmienkach. Všeobecným problémom zisťovania vývoja pôdy ostáva otázka univerzálnych metód pre všetky pôdy. Bez zjednotenia v tejto oblasti objektívne porovnanie ostane na úrovni regiónu, prípadne krajiny.
       Ekologické hospodárenie na pôde, ako jeden zo smerov trvalo udržateľného poľnohospodárstva, má priaznivejší vplyv na rozhodujúce pôdne vlastnosti, s výnimkou prijateľných živín a hodnôt pH.

Ovplyvnenie parametrov pôdy činnosťou človeka
       Významnú úlohu pri vývoji pôdy zohráva človek. Degradácia pôdy je aktuálna tak v krajinách s intenzívnym poľnohospodárstvom, kde dochádza k vysokej záťaži prostredia živinami a inými znečisťujúcimi látkami, ako aj v rozvojových krajinách, kde nedostatok kapitálu sa premieta do drancovania pôdy. Uvedená skutočnosť zvyšuje naliehavosť minimalizácie jej kvantitatívneho úbytku a minimalizácie rôznych negatívnych vplyvov.
       Pestovateľskými, resp. antropogénnymi zásahmi možno dosiahnuť výrazné zmeny pôdnych vlastností. Prirodzená úrodnosť pôdy môže byť tak znižovaná degradačnými procesmi (napr. erózia, strata organickej hmoty), ako aj zvyšovaná pravidelným prísunom organickej hmoty, používaním ochranného obrábania pôdy, osevným postupom, pestovaním ďatelinovín a pod. Stretávame sa s názorom, že do pôdy patrí všetko čo sa z nej odobralo a všetko, čo jej osoží.
       Filozofia trvalo udržateľného hospodárenia na pôde predstavuje určitý koncept, ktorý vymedzuje pôsobenie pestovateľa v agroekosystéme. Jeho cieľom je udržovanie produktivity (úhradou živín odobratých úrodou, udržovaním priaznivého stavu fyzikálnych vlastností pôd, zvyšovaním biologickej aktivity pôdy, zabraňovaním odnosu pôdy, úpravou pôdnej reakcie, zabraňovaním vzniku zasolenia pôdy) a v konečnom dôsledku prinášať zisk, alebo jednoducho udržanie životných podmienok človeka a ochrana krajiny.

Námety pre pokusy a praktické cvičenia
     Pôdna reakcia
       Do kadičky dáme 10 g vzorky zeminy, pridáme 25 ml destilovanej vody a asi 10 minút dôkladne pretrepávame. Po usadení vzorky výluh prefiltrujeme do skúmavky. Do filtrátu v skúmavke ponoríme indikátorový papierik. Farbu navlhčeného papierika porovnávame s farebnou stupnicou. V praxi sa používa nasledovná stupnica:

hodnota pH	kategória
do 4,5	extrémne kyslá
4,6 - 5,0	silne kyslá
5,1 - 5,5	kyslá
5,6 - 6,5	slabo kyslá
6,6 - 7,2	neutrálna
7,3 - 7,7	alkalická
nad 7,7	silne alkalická.

Pôdne uhličitany
       Sú dôležitou zložkou minerálneho podielu pôdy, ich prítomnosť silne ovplyvňuje všetky pôdne vlastnosti. Orientačné stanovenie uhličitanov je založené na intenzite a dĺžke šumenia. Na hodinové sklíčko nasypeme malé množstvo zeminy a potom ju pokvapkáme 10% HCl. Na základe šumenia odhadujeme percentuálny obsah uhličitanov:

žiadne šumenie	< 0,3 % uhličitanov
slabé šumenie	0,3 - 1 % uhličitanov
výrazné šumenie	1 - 5 % uhličitanov
výrazné, dlhotrvajúce šumenie	> 5 % uhličitanov.

Stanovenie vo vode rozpustných látok
       Stanovenie vodorozpustných solí v pôdach má veľký význam hlavne v suchých a teplých podmienkach. Pri zavlažovaní pôd je dôležité poznať obsah solí v pôdach, pretože týmto pôdam hrozí nebezpečenstvo zasolenie a alkalizácie. Všeobecne sa stanovujú hlavne chloridy, sírany, uhličitany, hydrogénuhličitany a nitráty.
       Odvážime 100 g zeminy, prenesieme do 1000 ml Stohmanovej banky, pridáme 500 ml destilovanej vody (prevarenej, zbavenej CO₂), uzavrieme zátkou a trepeme na trepačke 1 hodinu (alebo ručne). Suspenziu prefiltrujeme cez skladaný filter, pričom prvé zakalené podiely buď vylejeme, alebo opäť prefiltrujeme. Filtrát musí byť číry.
Dôkaz prítomnosti CO₃^2-: k 2 - 3 ml vodného výluhu v skúmavke pridáme 1 kvapku fenolftaleinu a zahrejeme nad kahanom. Ak vznikne slaboružové zafarbenie, roztok obsahuje CO₃^2-.
Dôkaz prítomnosti HCO₃^-: do skúmavky s roztokom po dôkaze CO₃^2-, pridáme po odfarbení 1 kvapku metyloranže. Ak sa roztok sfarbí do žlta, obsahuje HCO₃^-.
Dôkaz prítomnosti Cl^-: k 3 ml vodného výluhu, ktoré okyslíme 3 kvapkami koncentrovanej HNO₃ (bez HCl), pridáme niekoľko kvapiek 5% roztoku AgNO₃. Vznik bielej zrazeniny (zákalu) je pozitívnym dôkazom prítomnosti Cl^-.
Dôkaz prítomnosti SO₄^2-: k 3 ml vodného výluhu pridáme 3 kvapky 10 % HCl a 1 ml 10 % roztoku BaCl₂, zahrejeme do varu a varíme 1 min. Ak sa roztok zakalí (prípadne vznikne zrazenina), obsahuje SO₄^2-.

VODA

Vasil Andruch


       Organizmus človeka obsahuje 60 - 70 % vody. Priemerná spotreba vody na jedného obyvateľa je 150 - 200 l. Človek za svoj život vypije asi 25 t vody.

Molekula vody



Niektoré vlastnosti vody

1. Polarita

2. Asociácia

3. Skupenstvo

4. Teplota topenia a teplota varu

5. Maximálna hustota pri teplote 3.98 °C.

6. Povrchové napätie

Klasifikácia prírodných vôd
Prírodné vody delíme na

povrchové,

podzemné a

zrážkové.

Zloženie a vlastnosti prírodných vôd
       V prírodných vodách sa môžu vyskytovať katióny, anióny, nerozpustné látky (H₂SiO₃), plyny (O₂, CO₂, H₂S), mikroprvky (I, Br, F, B, Cu, Pb, As, Mo, Ni, Ti ap.), ale aj rádioaktívne prvky.
       Látky, prítomné v prírodných vodách delíme podľa skupenstva na plynné, kvapalné a tuhé; podľa chemického charakteru na anorganické a organické.
       Klasifikácia minerálnych vôd je založená na dominovaní jedného alebo niekoľkých z troch hlavných katiónov - Na⁺, Ca²⁺, Mg²⁺ a troch hlavných aniónov - Cl^-, SO₄^2-, HCO₃^-.

Zloženie a vlastnosti podzemných vôd
       Podzemné vody sú väčšinou mineralizovanejšie ako povrchové. Kolísanie fyzikálno - chemických parametrov je nepatrné. Majú stálu teplotu a neobsahujú kyslík, alebo len vo veľmi malom množstve. Koncentrácia oxidu uhličitého je naopak oveľa väčšia ako u povrchových vôd. Koncentrácia organických látok je veľmi malá.
       Chemické zloženie podzemných vôd závisí od vlastností horninového prostredia. Zloženie podzemných vôd ovplyvňujú nasledujúce procesy: vylúhovanie minerálnych a organických zložiek z pôdy, rozpustenie čiastkovo rozpustných hornín, vznik nerozpustných zrazenín zo zložiek prítomných vo vode, adsorpcia a desorpcia rozpustných zložiek na čiastočkách pôdy a hornín a výmena iónov, aerobné a anaeróbne procesy, miešanie vôd rôzneho pôvodu.

Zloženie a vlastnosti povrchových vôd
       Povrchové vody v porovnaní s podzemnými majú vyššiu teplotu, nižšiu mineralizáciu, vyšší obsah kyslíka, malý obsah oxidu uhličitého, vyššiu koncentráciu organických látok.

Kvalita vody
Fyzikálne ukazovatele kvality vody sú teplota, absorbancia a farba.
Senzorické ukazovatele kvality vody sú zápach a chuť.
Chemické ukazovatele kvality vody sú pH, chloridy, sírany, dusík (NH₄⁺, NO₃^-, NO₂^-), tvrdosť, alkalita, acidita, železo, mangán, oxidovateľnosť, celková mineralizácia a pod.
Oxidovateľnosť vyjadruje celkové množstvo organických látok prítomných vo vode a závisí od koncentrácie organických látok a niektorých anorganických látok, ktoré sa ľahko oxidujú. Oxidovateľnosť sa vyjadruje spotrebou oxidovadla alebo ekvivalentného množstva kyslíka O₂ na titráciu 1 l vody.

Rozpustené plyny



Klasifikácia procesov úpravy vody
       Základné technologické procesy úpravy vody sú: čírenie, sedimentácia, filtrácia, sorpcia, oxidácia, dezinfekcia, aerácia. Z vody sa ťažko odstraňujú organické látky (fenoly, tenzidy, pesticídy, ropa a ropné produkty).

Dezinfekcia vody
       Cieľom dezinfekcie je zneškodniť patogénne mikroorganizmy a oxidovať anorganické a organické látky prítomné vo vode. Účinnosť procesu dezinfekcie závisí od fyzikálnych, chemických a mikrobiologických vlastností vody; charakteru a dávky použitého oxidačného činidla; technologickej schémy čistenia.
       Chlórovanie sa môže uskutočňovať plynným chórom, chlóramínmi, chlórnanon sodným, chlórnym vápnom, oxidom chlóru (IV) a pod.

Korózia
       Korózia je elektrochemický alebo chemický rozklad materiálu pôsobením agresívneho prostredia.

Korózia betónu: CO₂ + CaCO₃ + H₂O Ca²⁺ + 2 HCO₃^-
Elektrochemická korózia kovov: 2 Fe + 3/2 O₂ + 3 H₂O 2 Fe(OH)₃