Najznámejšie anorganické a organické kyseliny

Anorganické kyseliny	Organické kyseliny
Kyselina chlorovodíková	Kyselina octová
Kyselina sírová	Kyselina citrónová
Kyselina dusičná	Kyselina askorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná

Na obr. 1 - 3 možno vidieť rozpad vodotesných hodiniek z ušľachtilej ocele v horúcej koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej.

Obr.1  Vodotesné hodinky z ušľa- chtilej ocele v horúcej koncentro- vanej kyseline chlorovodíkovej		Obr.2  Reakcia po niekoľkých hodinách		Obr.3  Reakcia po dlhšom čase

       Kyselina chlorovodíková je silná kyselina a silne leptá.

       Výroba kyseliny chlorovodíkovej pozostáva z dvoch fáz:
1. fáza:   výroba plynného chlórovodíka:   H₂ + Cl₂ ---> 2 HCl    exotertmická reakcia
2. fáza:   vyrobený chlórovodík sa najskôr schladí a potom sa rozpúšťa vo vode

       Vodný roztok chlorovodíka sa označuje ako kyselina chlorovodíková. Chlorovodík tvorí za obyčajnej teploty a atmosferického tlaku nasýtený roztok s obsahom asi 40% chlorovodíka.
       Predajný preparát kyseliny chlorovodíkovej obsahuje asi 36% HCl.
       V priemysle je často používanou kyselinou.
       Soli kyseliny chlorovodíkovej sa nazývajú chloridy. Vznikajú reakciou príslušných kovov s kyselinou chlorovodíkovou. Napr.:

   Zn + 2 HCl  --->  ZnCl2 + H2      
   Mg + 2 HCl  --->  MgCl2 + H2      
2 Al + 6 HCl  --->  2 AlCl3 + H2   

       Kyselina chlorovodíková sa nachádza v žalúdočnej šťave. Počas trávenia dosahuje koncentráciu 0,3 - 0,4%. Pálenie záhy spôsobuje zvýšenie koncentrácie kyseliny chlorovodíkovej.

       Kyselina sírová je bezfarebná, olejovitá, silne hygroskopická kvapalina, ktorá má silné dehydratačné účinky. V koncentrovanom stave je to silná žieravina a silné oxidačné činidlo.
       Oxiduje niektoré kovy: Me^I + 2 H₂SO₄ ---> Me₂SO₄ + SO₂ + 2 H₂O
Me + 2 H₂SO₄ ---> MeSO₄ + SO₂ + 2 H₂O        Mimoriadna opatrnosť sa vyžaduje pri riedení kyseliny sírovej, nakoľko riedenie je exotermická reakcia.

       Výroba kyseliny sírovej pozostáva z troch fáz:
1. Výroba SO₂:
oxidácia síry:       S + O₂ ---> SO₂
     praženie pyritu:       4 FeS + 11 O₂ ---> 2 Fe₂O₃ + 8 SO₂
2. Oxidácia SO₂:
kontaktný spôsob:       2 SO₂ + O₂ ---> 2 SO₃
     nitrózny spôsob:       NO₂ + H₂O + SO₂ ---> H₂SO₄ + NO
                                NO + 1/2 O₂ ---> NO₂
3. Rozpúšťanie SO₃ v H₂SO₄:

SO₃ + H₂SO₄ ---> H₂S₂O₇       H₂S₂O₇ + H₂O ---> 2 H₂SO₄

       Kyselina sírová je základná priemyselná surovina. Používa sa na výrobu priemyselných hnojív (superfosfát, síran amónny), farbív, liečiv, výbušnín, viskózových vlákien, ako náplň do autobatérií. V kyseline sírovej sa rozpúšťa oxid sírový SO₃ - vzniká tak dymivá kyselina sírová tzv. óleum, používa sa na výrobu sulfoderivátov.
       Zriedená kyselina sírová reaguje s neušľachtilými kovmi za vzniku príslušného síranu a vodíka.
Napr.:

           Fe + H2SO4  --->   FeSO4 + H2          


         2 Fe + 3 H2SO4  --->  Fe2(SO4)3 + 3 H2      


            Zn + H2SO4  --->  ZnSO4 + H2           

       Kyselina dusičná je silná anorganická kyselina. S vodou sa neobmedzene mieša a vytvára s ňou azeotropnú zmes s obsahom 68,4% HNO₃, ktorá sa označuje ako koncentrovaná kyselina dusičná. Roztoky čistej kyseliny dusičnej sú sfarbené spravidla do žlta až červena, pretože sa svetlom čiastočne rozkladá. Silne leptá anorganické aj organické látky.
Uchováva sa v tmavých fľašiach, lebo sa pôsobením svetla rozkladá podľa reakcie

4 HNO₃ ---> 4 NO₂ + 2 H₂O + O₂
       Kyselina dusičná rozpúšťa meď a striebro podľa nasledujúcich reakcií:

   3 Cu + 8 HNO3(zried.)  --->  3 Cu(NO3)2 + 2 NO + 4 H2O       

      Cu + 4 HNO3(konc.)  --->  Cu(NO3)2 + 2 NO2 + 2 H2O        

             3 Ag + 4 HNO3  --->  3 AgNO3 + NO + 2 H2O            

Na obr. 4 možno vidieť reakciu medi s kyselinou dusičnou.

Priebeh pokusu: Na medené piliny, ktoré sa nachádzajú v banke na stojane nanesieme niekoľko kvapiek koncentrovanej kyseliny dusičnej. Vzniknuté hnedé plyny dusíka sú veľmi jedovaté a vedú k smrteľným edémom pľúc! Pri tejto reakcii vzniká aj modrý dusičnan meďnatý - Cu(NO3)2.(obr.4)
		Obr.4   Reakcia medi s kyselinou dusičnou

       Kyselina dusičná sa pôvodne získavala reakciou čílskeho liadku s kyselinou sírovou za tepla

2 NaNO₃ + H₂SO₄ ---> Na₂SO₄ + 2 HNO₃        Dnes sa kyselina dusičná priemyselne vyrába výlučne metódou spaľovania amoniaku, oxidáciou vzniknutého oxidu dusnatého vzdušným kyslíkom na oxid dusičitý a jeho absorpciou so vzduchom vo vode

1. fáza: výroba NH₃
       4 NH₃ + 5 O₂ ---> 4 NO + 6 H₂O
2. fáza: oxidácia NO
2 NO + O₂ ---> 2 NO₂
3. fáza: rozpustenie NO₂ vo vode
            3 NO₂ + H₂O ---> 2 HNO₃ + NO
       Soli kyseliny dusičnej sú dôležité zložky hnojív, pretože obsahujú dusík potrebný pre rastliny.
       Kyselina dusičná je ako v laboratóriu, tak aj v chemickom priemysle mimoriadne dôležitou chemikáliou. Veľké množstvá kyseliny dusičnej sa spotrebujú v priemysle organických farbív, liečiv, trhavín (nitroglycerín, trinitrotoluén (TNT) a pod.), ďalej na prípravu dusičnanov, celulózových lakov, kinofilmov a v celom rade iných odvetí.

       Kyselina trihydrogenfosforečná je stredne silná kyselina, ktorá sa vo veľmi zriedenej podobe pridáva do nápojov.
       Vyrába sa rozkladom fosforečnanu vápenatého kyselinou sírovou

Ca₃(PO₄)₂ + 3 H₂SO₄ ---> 2 H₃PO₄ + 3 CaSO₄
alebo oxidáciou fosforu pomocou kyseliny dusičnej

                      P + 5 HNO₃ ---> H₃PO₄ + 5 NO₂ + H₂O
       Zlúčeniny kyseliny trihydrogenfosforečnej ako zložky bunkového jadra majú veľký význam pre živé organizmy.
       Soli kyseliny fosforečnej sa nazývajú fosforečnany.

       Kyselina octová patrí k organickým kyselinám. Je ostropáchnuca kvapalina, leptajúca sliznicu. Napriek tomu patrí k slabším kyselinám, lebo len malý diel CH₃COOH - molekúl reaguje s vodou za vzniku H⁺ iónov a CH₃COO^- iónov. Pri teplote < 16,6 ⁰C tuhne na látku podobnú ľadu (ľadová kyselina octová).
       Kyselina octová vzniká octovým kvasením zriedených vodných roztokov etanolu. Na metabolizme sa zúčastňuje voľná, ale aj vo forme solí. Významná je prítomnosť kyseliny octovej, vo forme acetylu v acetylkoenzýme A, lebo táto zlúčenina je kľúčovým medziproduktom metabolizmu živín a východiskovou látkou pri biosyntéze najrôznejších prírodných produktov, napr. karboxylové kyseliny, rastlinné farbivá a mnohé iné látky.
       Kyselina octová je najdôležitejšia organická kyselina v chemickom priemysle. 8% - ný upravený roztok kyseliny octovej je jedlý ocot, ktorý sa používa v potravinárskom priemysle. Technicky významné sú aj jej soli - octany, acetáty - používajú sa vo farbiarskom priemysle a v lekárstve.

       Kyselina citrónová partí k trikarboxylovým kyselinám. Je to bezfarebná kryštalická látka kyslej chuti, vo vode dobre rozpustná.
       Vyrába sa účinkom mikroorganizmov na roztoky sacharózy (melasy).
       Vyskytuje sa voľne v citrusových plodoch, ríbezliach, brusniciach, čučoriedkach.
       Používa sa na okyslenie potravinárskych výrobkov, pri konzervovaní ovocia, pri výrobe sirupov a malinoviek, rozpúšťa vodný kameň a usadeniny (automatické práčky, rýchlovarné kanvice, umývačky).

       Kyselina askorbová bola pripravená pomerne nedávno, ale nedostatok tohoto vitamínu pozná ľudstvo už veľmi dlho pod názvom skorbut. Objav kyseliny askorbovej sa spája s menom Alberta Szentgyörgyiho, vedca maďarského pôvodu, ktorý od roku 1927 pracoval na univerzite v Cambridgi. Vitamín C izoloval v roku 1929.
       Význam kyseliny askorbovej sa v organizme dlhú dobu podceňoval. Zúčastňuje na mnohých dôležitých biochemických dejoch: redukuje Fe³⁺ na Fe²⁺, tým sa železo vstrebáva a využíva, zúčastňuje sa na transporte elektrónov, odstraňuje vápnik z tepien.
       V druhej polovici 40. rokoch vedci zistili, že pri veľkých dávkach kyseliny askorbovej klesá hladina cholesterolu v krvi. Nedávno sa ukázalo, že u morčiat, ktoré majú nedostatok tejto kyseliny, dochádza k spomalenej premene cholesterolu na žlčové kyseliny.
       Keď si položíme otázku, ako vyzerá človek pri nedostatku vitamínu C, tak dospejeme k tomu, že je unavený, spavý, pomaly reaguje a nemá chuť do fyzickej ani psychickej činnosti.