|
||||||||||||
Elektrón objavil Joseph John Thomson 
v roku 1897 ako súčasť atómov. Elektróny sú elementárne častice
s nepatrnou hmotnosťou me= 9,11.10-31 kg a
nesú jeden záporný elementárny náboj veľkosti Qe=-1,6.10-19
C.
V Thomsonovom modeli (statický model atómu - r.1902) sú elektróny umiestnen´v kladne nabitej guli (atóme) ako hrozienka v pudinku. Atóm obsahuje toľko elektrónov, aby bol elektroneutrálny.
V Ruthefordovom modeli (planetárny model atómu - r.1911) elektróny obiehajú okolo kladne nabitého jadra po kruhových dráhach ako planéty okolo slnka a tvoria elektrónový obal atómu. Tento pohyb elektrónov bol v rozpore so zákonmi klasickej fyziky. Na rozdiel od predpokladaného spojitého spektra atómu bol experimentálne dokázaný čiarový charakter všetkých atómových spektier.
Niels Bohr navrhol v roku 1913 nové zákony
pre pohyb elektrónu v atóme. Bohrov model atómu vychádza
z princípov kvantovej teórie, ktorej zakladateľom bol Max Plank.
Vystihol základnú vlastnosť elektrónu v atóme. Elektrón môže
existovať len v stavoch s určitou energiou a energiu môže meniť
len po určitých dávkach - kvantách.
Niektoré nedostatky Bohrovho modelu, ktoré nevysvetľovali jemnú štruktúru spektrálnych čiar atómov, sa snažil vysvetliť v roku 1915 Arnold Sommerfeld. Okrem kruhových dráh pohybu elektrónov predpokladal i možnosť eliptických dráh. Jeho predstavy však neviedli k zhode teórie s ďalšími experimentami. |
Posledná aktualizácia: 21.08.2000