Jons Jacob BERZELIUS
(1779
– 1848)
Obr. č.
2: Jons Jacob Berzelius
Jeden
z najstarších pokusov o riešenie otázky charakteru chemických síl
pochádza od švédskeho
chemika, mineralóga a lekára, Jonsa Jacoba
BERZELIA (1819), ktorý predpokladal, že chemické zlučovanie spôsobujú elektrické sily. Podľa
Berzelia prevláda pri niektorých atómoch kladný náboj, pri iných
záporný náboj. Tvorba
zlúčeniny je zapríčinená spojením atómov alebo atómových
skupín, na ktorých prevládajú opačné náboje.
Berzelius
odmietal Avogadrovu hypotézu, ktorá predpokladala jestvovanie
molekúl zložených z dvoch rovnakých atómov. Dôkaz správnosti
Avogadrovej hypotézy a najmä poznatky o substitučných reakciách
v organickej chémii (napr. možnosť substitúcie vodíka halogénmi)
dokázali neopodstatnenosť Berzeliovej teórie. Prax vyvrátila túto
tzv. dualistickú teóriu, ktorá rozdeľovala prvky na dve skupiny, a to na také,
ktoré sú nositeľmi kladného elektrického náboja a na také,
ktoré sú nositeľmi záporného elektrického náboja.
|