2.2
Hybridizácie SP3D
a SP3D2
Existujú
aj zložitejšie hybridizácie, kedy sa na hybridizácii v atóme
zúčastňujú nielen atómové orbitaly s a p, ale aj
orbitaly d.
Kombináciou
jedného orbitalu s, troch p a jedného orbitalu d vznikne 5
hybridných orbitalov sp3d, ktoré smerujú zo
stredu do vrcholov trigonálnej bipyramídy
(napr. v molekule PCl5).
Obr. č. 13: Ukážka vzniku
hybridných orbitalov sp3d
Obr. č. 14: Ukážka
molekuly PCl5 a jej tvaru trigonálnej bipyramídy
Kombináciou jedného
orbitalu s, troch orbitalov p a dvoch orbitalov d vznikne 6
hybridných orbitalov sp3d2. Tieto
orbitaly majú oktaedrickú symetriu, zvierajú 90° a 180°
uhly. Príkladom oktaedrických molekúl je molekula SF6.
Obr. č. 15: Ukážka vzniku
hybridného orbitalu sp3d2
Obr. č. 16: Ukážka molekuly SF6
a jej oktaedrickej symetrie
Teória
hybridizácie je vhodná na vysvetlenie vzniku väzieb v mnohých
molekulách a na určenie priestorovej štruktúry molekúl,
ale má aj svoje obmedzenia a je ťažko použiteľná pri zložitejších
molekulách.
|