CHÉMIA

CHEMICKÉ ÚLOHY
UČEBNÉ TEXTY
INTERNET VO VÝUČBE CHÉMIE
LITERATÚRA NA INTERNETE
PUBLIKÁCIE
AKTUALITY
CHEMICKÉ EXPERIMENTY
CHEMICKÉ VÝUČBOVÉ PROGRAMY
UČEBNÉ OSNOVY CHÉMIE
ICHEM - DISKUSNÝ KLUB
ZAUJÍMAVÁ CHÉMIA
INFO O CHEMICKÝCH PODUJATIACH

Školský Informačný
Servis

ŠIS CHÉMIA

5.1.5   Koordinačná kovalentná väzba

Kovalentná väzba môže vznikať aj tak, že obidva elektróny poskytne len jeden partner. Vo valenčnej vrstve druhého väzbového partnera musí byť voľný orbital. Vzniknutá väzba sa nazýva koordinačno – kovalentná alebo skrátene koordinačná väzba.

Častica, ktorá poskytuje na vytvorenie väzby elektrónový pár, sa nazýva donor (darca) a častica, ktorá prijíma väzbový elektrónový pár, sa nazýva akceptor (príjemca). Preto sa koordinačná väzba nazýva aj donorno – akceptorová väzba.

Príkladom takejto väzby je väzba v amónnom katióne NH₄⁺. Donorom väzbového elektrónového páru je atóm dusíka a akceptorom je katión vodíka.

Obr. č. 23:  Vznik koordinačnej väzby v amónnom katióne

Kovalentná a koordinačná väzba sú rovnaké, líšia sa len spôsobom ich vzniku. Schopnosť vytvárať koordinačné väzby majú hlavne d prvky, ktoré majú voľné d orbitaly. Tieto prvky sa často zúčastňujú na tvorbe koordinačných (komplexných) zlúčenín. V týchto zlúčeninách sa donor nazýva ligandom, akceptor sa nazýva centrálnym atómom. Počet ligandov, ktoré sa viažu na centrálny atóm, udáva koordinačné číslo.

Jadrá viazaných atómov môžu ležať buď na jednej priamke, potom hovoríme o lineárnej molekule alebo neležia na jednej priamke a molekula je lomená. Uhol medzi väzbami vychádzajúci z toho istého atómu sa nazýva väzbový uhol.

V molekule chloridu berylnatého BeCl₂ sú dva väzbové elektrónové páry. Najmenšej energii zodpovedá maximálny väzbový uhol, t. j. 180° - molekula je lineárna.

       Molekula fluoridu boritého BF₃ má tri väzbové elektrónové páry. Atómové jadrá troch atómov fluóru sa nachádzajú vo vrcholoch rovnostranného trojuholníka, v strede ktorého je atóm bóru B. Väzbový uhol je 120°.

Obr. č. 24: Modely molekúl BeCl₂ a BF₃

         V molekule metánu CH₄ sa atómové jadro uhlíka nachádza v strede pravidelného štvorstena, v ktorého vrcholoch sú atómové jadrá vodíka. Väzbový uhol je 109° 28¢.

Obr. č. 25: Model molekuly metánu CH₄

V niektorých molekulách sa okrem väzbových elektrónových párov nachádzajú vo valenčnej vrstve centrálneho atómu aj voľné elektrónové páry. Napr. v molekule amoniaku NH₃ tri väzby smerujú zo stredového atómu dusíka N do troch vrcholov štvorstena s atómami vodíka H, pričom do štvrtého vrcholu smeruje orbital obsahujúci voľný elektrónový pár. Odpudzovanie medzi voľným a väzbovým elektrónovým párom je vždy väčšie, ako odpudzovanie medzi dvoma väzbovými pármi, preto väzbový uhol v molekule amoniaku je len 107° 20¢.

Obr. č. 26: Model molekuly amoniaku NH₃

Model molekuly vody predstavuje štvorsten, v strede ktorého je atómové jadro kyslíka. V dvoch vrcholoch sú atómové jadrá vodíka a k ďalším dvom vrcholom smerujú orbitaly obsahujúce voľné elektrónové páry, ktorých prítomnosť zvyšuje odpudzovanie medzi elektrónmi vo valenčnej vrstve centrálneho atómu kyslíka a väzbový uhol má len 104° 30¢.

Obr. č. 27: Model molekuly vody H₂O