CHÉMIA

CHEMICKÉ ÚLOHY
UČEBNÉ TEXTY
INTERNET VO VÝUČBE CHÉMIE
LITERATÚRA NA INTERNETE
PUBLIKÁCIE
AKTUALITY
CHEMICKÉ EXPERIMENTY
CHEMICKÉ VÝUČBOVÉ PROGRAMY
UČEBNÉ OSNOVY CHÉMIE
ICHEM - DISKUSNÝ KLUB
ZAUJÍMAVÁ CHÉMIA
INFO O CHEMICKÝCH PODUJATIACH

Školský Informačný
Servis

ŠIS CHÉMIA

2   Teória hybridizácie

      Pre vysvetlenie experimentálne nameraných údajov pre vyššie uvedené molekuly bola vytvorená teória hybridizácie.

     Základom hybridizácie je predstava, že atóm nevytvára väzbu pomocou energeticky rozdielnych atómových orbitalov vo valenčnej vrstve, ale že vo valenčnej vrstve atómu sa lineárnou kombináciou energeticky rozdielnych atómových orbitalov vytvárajú energeticky rovnocenné hybridné orbitaly, ktoré sa potom zúčastňujú s inými atómami na tvorbe kovalentných väzieb v molekulách.

     Hybridizácia je teda spôsob energetického vyrovnávania energeticky nerovnocenných atómových orbitalov.

     Pri tvorbe hybridných orbitalov platia tieto pravidlá:

a)     Počet vytvorených hybridných orbitalov sa rovná počtu pôvodných atómových orbitalov, z ktorých vznikli. Napríklad ak dochádza k lineárnej kombinácii jedného s a troch p orbitalov, vzniknú štyri hybridné orbitaly.

b)     Hybridné orbitaly môžu vzniknúť lineárnou kombináciou len energeticky blízkych atómových orbitalov. Napríklad hybridné orbitaly môžu vzniknúť z 2s a 2p atómových orbitalov, ale nemôžu sa kombinovať atómové orbitaly 1s  2p, pretože sú energeticky značne rozdielne.

c)      Hybridné orbitaly majú iné tvary ako pôvodné atómové orbitaly, sú nesymetricky rozložené vzhľadom na jadro atómu. Kovalentné väzby tvorené hybridnými orbitalmi sú pevnejšie, lebo dochádza k väčšiemu prekrytiu hybridných orbitalov v porovnaní s prekrytím pôvodných atómových orbitalov.