Úloha
č. 5:
Intermolekulárne sily
Pomôcky: pravítko,
2 valce, filtračný papier(príp. vata).
Chemikálie: voda(prúd
vody z vodovodu), Br2, I2 .
Pracovný postup:
Pokus A: dipól-dipól interakcie
1.Trením pravítka o syntetickú látku privedieme ho do
elektricky nabitého stavu.
2.Priblížením pravítka k slabo prúdiacej vode pozorujeme
nastávajúcu zmenu.
Pokus B: slabé medzimolekulové interakcie - Van der Waalsove sily
1.Otvorenú
fľaštičku brómu dáme pod valec, ktorý je obrátený hore dnom.
2.Kryštalický
I2 dáme tiež do valca, ktorého otvor uzavrieme chumáčikom
vaty alebo filtračným papierom.
3.V
takto pripravenom uzavretom systéme pozorujeme prebiehajúce deje.
Aparatúra:
Obr. 1 Pokus A
Obr.2 Pokus B
Pozorovanie: V
prvom prípade pravítko priťahuje k sebe prúd vody. V prípade brómu
a jódu môžeme pozorovať žltkasté a fialovohnedé pary látok v
priestore valca.
Záver:
Pokus A: Molekula vody nie je budovaná z iónov, ale napriek tomu voda má
polárny charakter, čo je spôsobené prítomnosťou čiastočného
záporného náboja na atóme kyslíka a čiastočného kladného náboja
na atóme vodíka, ktorý vznikne dôsledkom väčšej
elektronegativity kyslíka.
Obr.3 Vychýlenie prúdu polárnych
rozpúšťadiel
Molekuly
etanolu sú polárne, preto prúd etanolu sa vychýli pôsobením
zelektrizovanej tyčinky.
Pokus B: Kovalentné nepolárne látky ako je Br2 a I2
sú prchavé a slabé dipól - indukovaný dipól sily (slabé
medzimolekulové interakcie , ktoré sa nazývajú Van der Waalsove
sily) sa snažia okamžite uniknúť, čomu sa hovorí vyparovanie (sublimácia
I2 ) látok.
|