CHÉMIA

CHEMICKÉ ÚLOHY
UČEBNÉ TEXTY
INTERNET VO VÝUČBE CHÉMIE
LITERATÚRA NA INTERNETE
PUBLIKÁCIE
AKTUALITY
CHEMICKÉ EXPERIMENTY
CHEMICKÉ VÝUČBOVÉ PROGRAMY
UČEBNÉ OSNOVY CHÉMIE
ICHEM - DISKUSNÝ KLUB
ZAUJÍMAVÁ CHÉMIA
INFO O CHEMICKÝCH PODUJATIACH

Školský Informačný
Servis

ŠIS CHÉMIA

5.4.1     Vodíková väzba

Vodíková väzba patrí medzi najsilnejšie medzimolekulové interakcie dipól – dipól, ktoré vznikajú hlavne v polárnych zlúčeninách, v ktorých je atóm vodíka viazaný k silne elektronegatívnemu prvku, napr. HF, H₂O, NH₃.

Vodíková väzba môže vznikať medzi dvoma polárnymi molekulami, ktoré obsahujú vodík a atóm s veľkou hodnotou elektronegativity, napr. F, O, N, ale aj Cl a S. Vo vzorcoch sa zvýrazňuje bodkovaním: H – F...H – F...H – F.

Atóm vodíka môže byť v zlúčeninách len jednoväzbový, lebo má len 1 elektrón (v orbitale 1s). Vo veľmi polárnych molekulách vodík vytvára jednu kovalentnú väzbu a zároveň sa spája s ďalšou silne polárnou molekulou, čím vzniká intermolekulová vodíková väzba (vodíkové mostíky). Takto dochádza k spájaniu molekúl do väčších útvarov.

Obr. č. 36: Ukážka 2 rôznych typov znázornenia vodíkových mostíkov medzi molekulami vody

Existencia medzimolekulových síl spôsobuje, že látky obsahujúce vodíkovú väzbu majú vyššie teploty topenia a varu ako ostatné hydridy v 15., 16. a 17. skupine PSP.

Spájanie molekúl do väčších celkov prostredníctvom vodíkových väzieb je napr. príčinou, že voda je pri bežných podmienkach kvapalina.

Obr. č. 37: Ukážka vzniku vodíkových väzieb medzi molekulami vody