1 CHÉMIA BEŽNÉHO ŽIVOTA
Náš každodenný život ovplyvňuje možno viac ako iné vedné odbory práve chémia. Zasahuje prakticky do všetkých sfér nášho života, častokrát bez toho, aby sme si to uvedomovali. To pochopiteľne zvyšuje nároky na chémiu ako na vyučovací predmet Avšak medzi výučbou chémie a každodenným životom sa vytvára len veľmi málo styčných bodov.
V súčasnosti sa mnohí odborníci, ako didaktici chémie, pedagógovia, psychológovia a chemici snažia skvalitniť výučbu chémie. Na základe toho dochádza k výrazným zmenám v obsahu učiva chémie, ktorý sa čoraz viac prikláňa k praxi a každodennému životu. Rozpracováva sa okruh tém "každodenný život a chémia", ktorý zahŕňa vzťah chémie ku každodennému životu a dbá aj na ochranu životného prostredia. Cieľom tohto článku je poukázať na to, čo je chémia bežného života, ako sa prejavuje vo výučbe na slovenských a zahraničných školách.
| ? Čo je chémia bežného života ? |
Pod pojmom chémia bežného života vo všeobecnosti rozumieme zaoberanie sa látkami a dejmi, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb človeka. A. Maslow rozdelil potreby človeka do štyroch hierarchicky usporiadaných rovín:
1. základné podmienky pre prežitie (potrava, zdravie, oblečenie, bývanie a hygiena)
2. ochrana proti nebezpečenstvám (potraviny, voda, vzduch)
3. sociálna príslušnosť (komunikácia, kultúra, doprava)
4. uznanie a sebarealizácia (práca, voľný čas, spolurozhodovanie, zodpovednosť).
Každý stupeň tejto hierarchie potrieb súvisí s celým radom chemických dejov a procesov, z ktorých mnohé sú včlenené do vyučovania chémie, niektoré sú dokonca nosnými témami vyučovania chémie.
Pojem chémie bežného života možno chápať v užšom i širšom slova zmysle:
Témy sa majú voliť tak, aby obsahovali všetky tri aspekty "chémie bežného života."
 | Napríklad pri preberaní témy Znečisťovanie ovzdušia sa žiaci oboznámia so škodlivými látkami, ktoré znečisťujú vzduch a so vznikom týchto látok. Chýbajú tu však informácie o možnostiach nápravy, odstránenia alebo zníženia obsahu týchto škodlivín, ako aj ekonomická stránka tejto problematiky, t.j. náklady potrebné na realizáciu týchto náprav. Učiteľ by nemal zabudnúť informovať žiakov aj o týchto veciach. |
Témy sa preberajú podľa rámcových možností príslušného typu školy. Výber situácií a javov musí byť prístupný, pochopiteľný, aby sa mohlo nadväzovať na už získané vedomosti, schopnosti a zručnosti žiakov.
| Napríklad pri preberaní témy Prací prášok, jeho zloženie a pôsobenie jednotlivých komponentov moderného pracieho prášku, znečisťujúce látky v ovzduší, ich vznik a odstránenie. |
Témy, ktoré sa týkajú chémie bežného života a spoločnosti, sú väčšinou mimo vyučovania chémie. V rámci školy sa týchto tém možno dotknúť počas rôznych školských i mimoškolských akcií. Tiež pri vzdelávaní dospelých na univerzitách, akadémiách je potrebné a motivujúce hovoriť a vyjadrovať sa k otázkam chémie každodenného života (problematike odpadu, energie, recyklácie a pod.).
Týka sa to vo veľkej miere mnohých problémov v rôznych odboroch chémie (napr. miesto spaľovne, preprava zvláštneho odpadu a pod.).
Rozlišovanie chémie bežného života v užšom a širšom slova zmysle speje v konečnom dôsledku k otázke, ako možno tieto témy vo vyučovaní chémie čo najprijateľnejšie sprístupniť, resp. ktoré by sa mali rozšíriť alebo zredukovať. Tu sa rešpektuje požiadavka, že o rozsahu týchto tém by mal rozhodnúť žiak, jeho záujmy, predstavy a schopnosti. To sú podstatné faktory, ktoré ovplyvňujú výber a prípravu tém chémie každodenného života, ale tiež ich aj ohraničujú.
Chémia bežného života nie je úzky pojem, ktorý sa môže jednoducho prevziať do vyučovania chémie, ale na základe požiadaviek každodenného života je tu daný variabilný rámec pojmu, ktorý závisí od odborných, didaktických a spoločenských možností učiteľa. Je teda v rukách učiteľa, aby tento potenciál zužitkoval pri vyučovaní chémie.
Mnohé chemické produkty a deje každodenného života sú včlenené do vyučovania prírodovedných predmetov, niektoré sú dokonca aj nosnými témami prírodovedného vyučovania. Tento prístup teda nie je nový, len v poslednom čase čoraz aktuálnejší.
| 1.1 Chémia bežného života v zahraničí | 1.2 Chémia bežného života na Slovensku |
1.1 Chémia bežného života v zahraničí
Chémia zaznamenala prudký rozvoj na prelome 19. a 20. storočia. Neustále sa získavalo množstvo nových chemických vedeckých poznatkov, ktoré sa postupne zaraďovali do vyučovania. Chémia sa tak stala predimenzovanou teoretickými a faktografickými poznatkami, čo znamenalo odklon od praxe a každodenného života. Na medzinárodných konferenciách pre vyučovanie chémie na to poukazovali viaceré popredné osobnosti. Zhodli sa na potrebe zostavenia takých učebných plánov a osnov, ktoré by zohľadňovali prepojenie s každodenným životom a hospodárstvom, sprístupňovaním takých chemických poznatkov, ktoré pomôžu žiakom porozumieť svojmu okoliu, životnému prostrediu, telu a pod.Systém vyučovania chémie v krajinách Európskej únie bol podrobený dôkladnej analýze a vyústil do Dohody o jednotnom postupe kultúrneho a prírodovedného vzdelávania krajín Európskej únie. V tomto dokumente sa uvádza, že obsah vyučovania chémie musí byť spájaný s každodenným životom, s bezprostredným okolím žiaka a s hospodárstvom. V obsahu chemického vzdelávania musia byť dominantné tie úlohy, ktoré sa viažu k rôznym formám životného prostredia. Ekologickými problémami sa chemické vzdelávanie nesmie zaoberať povrchne, ale musia byť vytvorené predpoklady pre vecný a motivačný výklad učiva. Z tohto pohľadu je potrebné spracovať témy ako sú Voda, Pôda, Vzduch, zdôrazniť problémové priemyselné chemické procesy, odpady a recykláciu. Vo vzťahu k forme výučby musí mať chemické vyučovanie charakter experimentálneho vyučovania. V priebehu experimentu by sa mali žiaci oboznamovať s kladmi aj zápormi používania chemikálií, ako aj pochopiť toxicitu jednotlivých látok, ako zneškodniť vedľajšie produkty reakcií a dbať na bezpečnosť práce. Žiacke experimenty by sa mali rozvíjať z hľadiska istoty a vecnosti a motivovať žiakov k samostatnej práci mimo školy. Túto didakticky a metodicky ťažkú úlohu je možné budovať iba cez ucelené sprístupnenie procesov prebiehajúcich v prírode a vo výrobe.
1.1.1 Chémia bežného života v nemeckých školách
V Nemecku sa podporuje a propaguje životu blízke, na prax orientované vyučovanie chémie. Základnou požiadavkou, ktorá sa tu rešpektuje, je sprostredkovať základné chemické poznatky a intenzívnejšie sa venovať komplexným súvislostiam, pričom sa kladie dôraz na to, aby sa vychádzalo z priamej skúsenosti žiakov. Do popredia vystupuje požiadavka zdôrazňovať prítomnosť chemických látok v každodennom živote, poznať vo svojom okolí potraviny, nápoje, nábytok, odevy, pracie a čistiace prostriedky. Učebnice chémie obsahujú rozpracované témy týkajúce sa ochrany životného prostredia s jednoduchými pokusmi, ktoré monitorujú stav čistoty ovzdušia, vody a pôdy, ako aj čistenia odpadových vôd, využitia odpadu a recyklizácie.Obsah učiva chémie vo vzťahu ku každodennému životu je na druhom stupni základnej školy ("Hauptschule") spájaný s uvedomovaním si prítomnosti chémie v týchto oblastiach života človeka:
Bývanie (náterové farby, izolačné materiály, syntetické vlákna - záclony, koberce), Obliekanie (syntetické vlákna), Výživa (potraviny - vzťah produkcie potravín a použitia hnojív v poľnohospodárstve, chemická ochrana rastlín), Rastúca mobilita (výroba áut, pneumatiky, benzín, protimrznúce zmesi).
Vo vzťahu k životnému prostrediu sa upozorňuje na rizikové faktory životného prostredia, zdôrazňuje sa, že prílišné hnojenie má za následok presolenie pôdy a pokles jej úžitkovosti, že hlavným zdrojom znečistenia vzduchu sú spaľovacie motory, tepelné elektrárne a náhle zásahy človeka do prírody (vypaľovanie lesov), že rôzne stavebné hmoty, chemické látky zvyšujú počet alergií obyvateľstva a zapríčiňujú nové civilizačné choroby.
Na strednej škole ("Realschule") sú to nasledovné témy:
Horenie (zaobchádzanie s horľavinami, hasenie požiarov, nové zdroje energie), Vzduch a kyslík (rozbor vzduchu, kyslík a jeho význam v prírode i technike, znečisťovanie ovzdušia, ozónová diera, skleníkový efekt), Iónová väzba (posypová soľ v doprave, soľ a ľudský organizmus), Kyseliny a zásady (kyslé dažde, vymieranie lesov), Sacharidy (výživa), Umelé hmoty (problémy s odstraňovaním odpadu - recyklizácia).
V súvislosti s výučbou chémie ako prírodovedného predmetu vo vzťahu ku každodennému životu nedá sa nespomenúť projekt PING, ktorý predstavuje koncepciu prírodovedného vzdelávania na druhom stupni základných škôl. Názov tejto koncepcie je akronym pozostávajúci zo 4 začiatočných písmen slov "Praxis Integrierter Naturwissenschaftlicher Grundbildung", čo v preklade znamená "Integrované prírodovedné vzdelávanie v praxi."
Táto didaktická koncepcia obsahuje vyjadrenia k vzdelávacím princípom, obsahu, cieľom, organizačným formám a učebným témam prírodovedného vzdelávania a k samostatnému stvárneniu vyučovacieho procesu. Obsah vzdelávania je v koncepcii PING rozšírený o vzťah človeka k prírode a obsahuje zážitky, vedomosti a skúsenosti o prírode a jej rozličných podobách. Nutne tak v sebe zahŕňa aj vedu a techniku, ich metódy, spoločné princípy a spoločný program s ich pojmovou diferenciáciou pre rôzne problémy, odborné problémy a cez nich vytvárané predstavy o svete. Obsah vzdelávania možno vo vzťahu k vekovej úrovni žiakov zahrnúť do troch stupňov podľa úrovne osvojenia si poznatkov:
Túto následnosť je potrebné dodržiavať pri rozvoji poznatkov detí a mládeže, pričom v nižších ročníkoch sa tvorí základ pre ďalšie získavanie vedomostí a vo vyšších ročníkoch sa stavia na už získaných vedomostiach. Základnou požiadavkou je nájsť nosnú tému a na jej základe vytvoriť súbor tém pre jednotlivé vyučovacie celky a pre jednotlivé vyučovacie jednotky. Nosnou témou koncepcie PING je téma:
1. stupeň: vek 10 - 12 rokov (5. a 6. ročník základnej školy) "Žijeme s prírodou, získavame z nej skúsenosti a učíme sa ju opísať" 2. stupeň: vek 13 - 14 rokov (7. a 8. ročník základnej školy) "Stretávame sa s prírodou, sami ju pretvárame a učíme sa to interpretovať" 3. stupeň: vek 15 - 16 rokov (9. a 10. ročník základnej školy) "Príroda sa vyvíja a človek objasňuje jej zákony a podieľa sa na jej vytváraní"
"Ako môžeme my, ľudia, spolu budovať náš vzťah k prírode v súlade s ľudskými právami a v súlade s prírodnými zákonmi."
1.1.2 Chémia bežného života v rakúskych školách
Na rakúskych školách je k dispozícií okrem základných chemických učebníc množstvo ďalších alternatívnych učebných textov. Medzi učiteľmi a študentmi je najobľúbenejšia alternatívna učebnica chémie "Chemie heute", ktorá odráža vzťah chémie a každodenného života v témach, ako sú Voda, Vzduch, Pôda, Svet látok, Kyseliny a zásady v každodennom živote, Od surovín k produktom, Odpadové látky.Veľká pozornosť sa venuje rozvíjaniu experimentov chémie každodenného života, ktoré rešpektujú požiadavku ochrany životného prostredia. Jednoduché pokusy rozpracované hlavne Mag. Viktorom Obendraufom z Pedagogickej Akadémie v Grazi sú uskutočňované prostredníctvom špeciálnych laboratórnych pomôcok založených na báze injekčných striekačiek a svojou nápaditosťou, ekonomickou prístupnosťou, hygienickou a bezpečnou primeranosťou sú vhodné pre žiakov základných a stredných škôl. Učitelia chémie slovenských základných a stredných škôl mali možnosť vidieť a odskúšať si tieto pokusy v rámci programu Letnej školy chémie, ako aj v rámci workshopov projektu Tempus. Na týchto pokusoch uskutočňovaných v jednoduchom vyvíjači plynov oceňovali predovšetkým to, ako dokonale riešia dnešné problémy slovenských škôl:
1.1.3 Chémia bežného života v britských školách
Britský vzdelávací systém na základných školách vychádza z prvkov každodenného života. V úvodných hodinách riešia žiaci problémové úlohy začlenenia človeka do spoločnosti, ktoré súvisia s jeho životným okolím (dom, ulica, záhrada, ihrisko, rieka), napr. sledujú rieku a jej okolie, skládky odpadu a pod., analyzujú spoločné a rozdielne vlastnosti rôznych foriem materiálov (vzduch, voda, kamene, kuchynské nádoby). Získané poznatky a údaje systematicky triedia do tabuliek, grafov a diagramov, ktoré potom prezentujú ostatným spolužiakom formou triednej diskusie. Táto forma práce je charakteristická pre britský školský systém, ktorý vychádza z predpokladu, že žiaci sú prirodzení vedci, rodení výskumníci s prirodzenou kreativitou. Ďalšou charakteristickou črtou pre výučbu chémie v britských školách sú praktické cvičenia v prírode, ktoré sa uskutočňujú skupinovou alebo individuálnou formou. Skupiny navzájom konzultujú problémy a spolupracujú. Rozhodujúcim kladným prvkom práce v skupinách je podpora nezávislého myslenia a konzultovania myšlienok v tíme. Úlohou učiteľa je nechať žiakov formulovať a vyjadriť svoj názor, dohodnúť sa so žiakmi na termínoch konzultácií na preriešenie problému, na forme a obsahu výsledného protokolu.Čo sa týka obsahu tém vychádzajúcich z každodenného života, dôraz sa kladie na vzťah pojmov
Témy obsahujú následovné okruhy:
Zloženie potravín (dusičnany, soľ, farbivá), Diéta (stravovacie návyky, hygiena), Vplyv kyselín a zásad na rast rastlín, Použitie pesticídov, Fluorizácia vody, Recyklizácia prvkov a odpadových látok, Vzduch, Kyslík a dýchanie, CO2 a fotosyntéza, Fajčenie a jeho vplyv na zdravie, Antibiotiká a liečivá, Farbivá a látky získané z rastlín, Biotechnológie a bioplyn - zdroje energie, Biotechnológie, Inžinierstvo a DNA.
1.2 Chémia bežného života na Slovensku
Napriek tomu, že chémia zohráva a bude naďalej zohrávať v každodennom živote človeka čoraz väčšiu úlohu, pre väčšinu žiakov základných a stredných škôl patrí medzi neobľúbené vyučovacie predmety. Potvrdzujú to viaceré výskumy realizované u nás v poslednom období: na Katedre didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v Metodickom centre v Prešove, ako aj na Katedre chémie v Banskej Bystrici.Obsah a rozsah učiva jednotlivých vyučovacích predmetov pre určitý typ školy a každý ročník určovali a určujú v Slovenskej republike učebné osnovy. Učivo sa v nich prezentuje predovšetkým vymenovaním poznatkov, ktoré treba sprístupniť žiakom. Výchovná a rozvíjajúca funkcia vyučovacieho procesu, rozvoj citovej, hodnotovej, mravnej sféry, rozvoj komunikačných, kognitívnych, tvorivých schopností i schopností učiť sa, sú v nich druhoradé. Autori učebných osnov a učebníc v snahe udržať a zvýšiť vedeckú úroveň učiva vložili do týchto dokumentov čo najviac informácií. Učivo sa rozrástlo natoľko, že v čase určenom na vyučovanie sa nedá efektívne osvojiť, upevniť, prehĺbiť a systematizovať.
1.2.1 Chémia bežného života v slovenských základných školách
Obsah učiva chémie na základných školách bol na začiatku 80. rokov v porovnaní z obsahom učiva v predchádzajúcom období v značnej miere posilnený o poznatky zo všeobecnej chémie (stavba atómu, chemická väzba, termochémia, rýchlosť chemických reakcií, protolytické, redoxné a zrážacie reakcie, chemické výpočty).Určitá zmena v obsahu učiva chémie na základných školách nastala po inovovaní učebných osnov schválených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky zo dňa 3. apríla 1997. Podľa týchto učebných osnov cieľom vyučovania chémie je poskytnúť žiakovi také teoretické poznatky a praktické zručnosti, ktoré ho presvedčia o potrebe byť informovaný o chemických látkach, reakciách a ich význame pre praktický život. V chémii žiak spoznáva vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote. Žiak by si mal osvojiť také poznatky, aby dokázal posúdiť základné sociálne, zdravotné a environmentálne dôsledky pôsobenia chémie v živote človeka. V aktívnej učebnej činnosti by si žiak mal uvedomiť nielen užitočnosť konkrétnych poznatkov a zručností v rámci chémie, ale tiež možnosti uplatnenie transferu logicko-myšlienkových a senzomotorických operácií aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi. Pri výbere obsahu a jeho štruktúrovaní bolo uplatnené hľadisko logickej výstavby didaktického systému chémie s funkčným zaradením informácií a činností zameraných na uplatnenie chémie v bežnom živote.
V súčasnosti sa chémia vyučuje v 8. a 9. ročníku. V 8. ročníku dve hodiny týždenne a v 9. ročníku podľa variantu 1 - tri hodiny, podľa variantu 2 - dve hodiny a podľa variantu 3 - na fyziku, chémiu a prírodopis pripadá päť hodín. Ak sa v 9. ročníku učí podľa variantu 1 potom sú povinné laboratórne práce v rozsahu 23 hodín. Sú vhodne zamerané i na osvojenie poznatkov a schopností využiteľných v bežnom živote. Napríklad sú to témy:
Príprava roztokov - výživné a ochranné roztoky pre rastliny a včely, fridex do chladiča aut a pod., Farby, sadra, lepidlá a tmely v domácnosti, Pracie a čistiace prostriedky v domácnosti, Farmaceutické a kozmetické výrobky v domácnosti, Konzervovanie zeleniny a ovocia, Príprava ovocných štiav a muštov.
Do učiva chémie 9. ročníka za tematický celok Deriváty uhľovodíkov bol zaradený tematický celok Chémia bežného života s orientačným počtom hodín 6. Obsahuje témy:
Plasty. Syntetické vlákna - vlastnosti a použitie základných druhov plastov a chemických vlákien, Chemické látky ako hrozba - otravné látky a spôsob ochrany pred ich účinkami, praktická manipulácia s ochrannou maskou, povinnosti spojené s obranou štátu, Chémia v domácnosti a v záhrade - chemické výrobky v domácnosti, v záhradke a pod., poznať príklady chemickej, potravinárskej, farmaceutickej a kozmetickej výroby.
Okrem toho je nutné, na základe analýzy učiva v učebniciach, sa venovať chémii každodenného života aj v tematických celkoch učiva 9. ročníka:
Redoxné reakcie - hrdzavenie železa a spôsoby ochrany, význam elektrolýzy z hľadiska jej priemyselného využitia, Uhľovodíky - výhody a nevýhody jednotlivých palív z environmentálneho hľadiska, škodlivosť aromatických uhľovodíkov používaných ako rozpúšťadlá, únik ropy do pôdy a vôd spôsobuje ekologické katastrofy, význam bezolovnatého benzínu, kladné a záporné stránky motorizmu, potreba ochrany životného prostredia, Deriváty uhľovodíkov a prírodné látky - škodlivosť metanolu a acetónu ako kvapalných rozpúšťadiel, nebezpečie drogovej závislosti, toxikománie (acetón, etanol), nepriaznivé zdravotné účinky nadbytku živočíšnych tukov v potrave, cukor ako užitočná aj škodlivá zložka potravy ľudí, význam prírodných látok pre človeka, Fyzikálne zmeny pri chemických reakciách - vlastnosti horľavín a zaobchádzanie s nimi, požiar - nežiadúca exotermická reakcia, hasenie požiaru a dostupné prostriedky hasenia, splodiny horenia znečisťujú ovzdušie, dôsledky výroby energie na životné prostredie, tepelné spracovanie rúd a exhaláty obsahujúce jedy (olovo, arzén, ortuť).
V učive chémie 8. ročníka sa nenachádza tematický celok venovaný chémii každodenného života. Avšak poznatky s aplikáciou do praxe sú v tematických celkoch:
Látky a chémia - význam pokusu a pozorovania v chémii a súčasne aj význam chemickej výroby pre národné hospodárstvo, Zmesi - význam, použitie a úprava vody; význam, zloženie a znečisťovanie vzduchu; význam čistoty vody a ovzdušia z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia, Častice a chemické látky. Periodická sústava chemických prvkov - významné ióny pre ľudský organizmus, ich výskyt v prírodných látkach (Na+, K+, Ca2+, Mg2+, F-, I-), Chemické reakcie. Niektoré chemické prvky a ich zlúčeniny - význam kyslíka pre život; význam ozonosféry a nebezpečie stenčovania ozónovej vrstvy; význam chlóru ako látky na dezinfekciu vody, ale zároveň aj ako plynnej otravnej látky; význam chloridu sodného ako užitočnej, ale aj škodlivej zložky potravy ľudí; nebezpečie otravy oxidom uhoľnatým, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlia a ropných produktov; rozličné účinky oxidu uhličitého(nie je jedovatý, ale vytláča z uzavretých priestorov vzduch a tým sa všetko živé udusí; je reaktant pri fotosyntéze ale pri tom vo veľkom množstve spôsobuje skleníkový efekt), Kyseliny, hydroxidy, soli - použitie niektorých chemických látok vyrábaných chemickým priemyslom pre potreby spoločnosti; škodlivosť kyslých dažďov; kladné a záporné stránky používania dusičnanov ako hnojív; zásady bezpečnej práce s kyselinami a hydroxidmi.
S uvedenými učebnými osnovami ale nekorešpondujú v plnej miere platné učebnice chémie pre základné a stredné školy, nakoľko nedostatočne zohľadňujú aspekty chémie každodenného života v porovnaní s teoretickými poznatkami. Jedinou tohto druhu je alternatívna učebnica Chémia pre základné školy, ktorá je nemeckým prekladom. Učivo chémie v tejto učebnici je spájané s javmi každodenného života a spĺňa aj kritéria environmentálneho vzdelávania. Obsahuje mnoho obrázkov, prehľadných tabuliek, grafov a úloh, ktoré napomáhajú žiakom lepšie pochopiť veci a javy okolo nás, a to na základe ich chemickej podstaty. V súčasnosti je situácia na Slovensku taká, že učiteľom chémie základných a stredných škôl chýbajú ucelené materiály, ktoré by sa zaoberali problematikou chémie každodenného života. Materiály k tejto problematike získavajú iba parciálne, preto treba pristúpiť k vypracovaniu ucelených materiálov, ktoré by obsahovali rozširujúce a prehlbujúce učivo vo forme textu, otázok a úloh a návrhu chemických experimentov z chémie každodenného života a ktoré by učitelia chémie mohli využívať pri riadení poznávacích činností žiakov, pri opakovaní a prehĺbení učiva a pri hodnotení úrovne myslenia žiakov.
Je naozaj potrebné, aby žiaci prekonali predstavu, že chémia je zodpovedná za znečisťovanie životného prostredia, za alergie a civilizačné choroby. Musia si uvedomiť, že chemické reakcie a ich produkty nás sprevádzajú denne naším životom, že chémia je vlastne dýchanie, trávenie, ale aj umývanie rúk a varenie. Preto je nutné oboznámiť žiakov s kladmi a prípadnými negatívami chemických dejov, s ich princípom, ale aj s mierou nebezpečnosti produktov. V tomto svetle je možné predkladať chemické poznatky ako zaujímavé problémy a fakty, ktoré sú neoddeliteľne späté so životom každého človeka a mnohokrát sú pre neho nevyhnutne potrebné. Vyučovanie chémie má pripomínať, že chémia je všade okolo nás, je zaujímavá, môžeme ju spoznať a vysvetlí nám tak veľa z diania nášho života.
|  |