CHEMICKÉ EXPERIMENTY

CHÉMIA

 
CHEMICKÉ ÚLOHY

UČEBNÉ TEXTY

INTERNET VO VÝUČBE CHÉMIE

LITERATÚRA NA INTERNETE
PUBLIKÁCIE
AKTUALITY
CHEMICKÉ EXPERIMENTY
CHEMICKÉ VÝUČBOVÉ PROGRAMY
UČEBNÉ OSNOVY CHÉMIE
ICHEM - DISKUSNÝ KLUB
ZAUJÍMAVÁ CHÉMIA
INFO O CHEMICKÝCH PODUJATIACH

Školský Informačný
Servis

 

Pošlite e-mail - odkaz z chemického ŠISu

  
PRÍPRAVA PLYNOV
V JEDNODUCHOM  VYVÍJAČI PLYNOV
 
Autori: RNDr. Mária Ganajová, CSc. a RNDr. Mária Siváková

Obsah:

  1. Úvod
  2. Dôvody, ktoré viedli k hľadaniu alternatívnych exprimentálnych techník
  3. Jednoduchý vyvíjač plynov
  4. Didaktické výhody jednoduchého vyvíjača plynov
  5. Príprava a vlastnosti vodíka
  6. Záver
  7. Literatúra

 

  ÚVOD

        Cieľom príspevku je oboznámiť učiteľov chémie s doplnkovými experimentálnymi technikami, ktoré prezentovali na Experimentálnom seminári chémie - Letnej škole chémie pre učiteľov  základných škôl Prof. Mag. Viktor Obendrauf z Pedagogickej Akadémie v Graz a Dr. Ralf Becker z gymnázia vo Viedni. Ako príklad  prezentácie techník, ktoré sú založené na báze injekčných striekačiek sme si vybrali jednoduchý vyvíjač plynov.

 Ktoré dôvody viedli ku hľadaniu  doplnkových experimentálnych techník?

        Ako uvádza autor V. Obendrauf (v literatúre 1-4)  pri hľadaní nových techník vychádzal z problémov použitia tradičnej makrotechniky na demonštráciu  chemických pokusov na  prípravu plynov. Plyny sú na demonštračné účely pripravované často v Kippovom prístroji, čo súvisí s ich materiálovou, časovou a technickou náročnosťou. Príprava je často však iba prvou etapou, pretože dôležitejšie je poukázať na chemické vlastnosti pripravených plynov a zároveň urobiť ich dôkaz.
 
        V ďalšej časti popíšeme princíp fungovania jednoduchého vyvíjača plynov, jeho výhody a na konkrétnych príkladoch prípravy vodíka a chlóru sa budeme snažiť u čitateľov vytvoriť predstavu o tomto princípe.

 
  Jednoduchý vyvíjač plynov

        Ako vidieť z obrázku,  jednoduchý vyvíjač plynov pozostáva zo skúmavky uzavretej zátkou z mäkkej gumy, ktorá je prepichnutá dvomi oceľovými injekčnými ihlami ( 1.2 x 40 mm). Na injekčné ihly sú nasadené dve plastové striekačky. Jedna striekačka s pohyblivým piestom o objeme 20 cm3  slúži na zachytávanie pripravovaného plynu . Druhá striekačka o objeme 10 cm3 s piestom z umelej hmoty slúži na nasávanie potrebnej chemikálie ( napr. kyseliny chlorovodíkovej HCl pri príprave vodíka H2) a na jej prikvapkávanie do skúmavky (v ktorej je pri príprave vodíka H2 zinok Zn).

        Popísaný princíp priblížime na konkrétnom príklade prípravy vodíka H2. Jednotlivé experimenty prípravy plynov popisuje autor so zreteľom na nasledovné členenie: príprava plynu, dôkaz jeho vlastností a časť zameraná na pozorovanie, vysvetlenie, poznámky, zneškodnenie splodín, bezpečnosť pri práci.

 Didaktické výhody jednoduchého vyvíjača plynov

        Výsledkom snaženia autora  bolo:
       a) časová a materiálna úspora
 
        Miniatúrne aparatúry kladú menšie nároky na čas potrebný na zostavenie a rozobratie aparatúry. Rovnako čas samostného priebehu reakcie je malý. Pri pokusoch sa spotrebujú minimálne množstvá chemikálií. Používajú sa nenáročné laboratórne materiály ako sú sklo a guma.
 
      b) didaktická efektivita pokusov

        Vytvorenie jednoduchých uzavretých systémov umožňuje učiteľovi, aby mohol uskutočňovať experimenty v blízkosti učiaceho sa žiaka. Vzhľadom k tomu, že na tomto princípe možno pripraviť skoro všetky plyny ako sú vodík,  kyslík,  oxid uhličitý, chlorovodík,  amoniak,  oxidy dusíka,  etín,  chlór,  sulfán,  oxid síričitý a  metán, toto zmysluplné zjednotenie umožňuje ľahké zapamätanie podstaty prípravy jednotlivých plynov  zo strany žiakov.

       c) snaha o ekologizáciu

        Tým, že sa pracuje s malými množstvami látok, môže uniknúť do prostredia iba malé množstvo škodlivých splodín. Navyše v každej sérii pokusov je návod na to, ako splodiny chemických reakcií ekologicky zneškodniť a sú uvedené i bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné pri realizácii pokusov dodržiavať
        Pri príprave toxických plynov ako sú napr. chlór Cl2 musíme 20 cm3 striekačku po naplnení a odpojení z jednoduchého vyvíjača plynu ihneď nahradiť adsorpčnou rúrkou s aktívnym uhlím.  Adsorpčnú rúrku zhotovíme z 10 cm3 striekačky. Piest striekačky odstránime, striekačku naplníme aktívnym uhlím (rozdrveným  na kúsky veľkosti asi  2,5 mm ) a namiesto piesta striekačku uzavrieme mäkkou  gumovou  zátkou,  ktorá je prepichnutá injekčnou ihlou (1,2 x 40 mm). Tým, že na jednoduchý vyvíjač plynu napojíme adsorpčnú rúrku , odstránime nepríjemný zápach ako aj unikanie jedovatého plynu, ktorý sa adsorbuje na aktívne uhlie.  Aktívne uhlie je schopné adsorbovať látky unikajúce z jednoduchého vyvíjača plynu v množstve asi 30% svojej vlastnej hmotnosti.  Regeneráciu aktívneho uhlia je možné uskutočniť prúdom vzduchu.

 
Príprava a vlastnosti vodíka H2
 Chemikálie: koncentrovaná kyselina  chlorovodíková HCl, granulovaný zinok Zn (aktivovaný  v zriedenom roztoku síranu meďnatého CuSO4), kyslík pripravený v jednoduchom vyvíjači, tenký medený plech
Pomôcky: jednoduchý  vyvíjač plynu - skúmavka, dobre  priliehajúca gumová zátka, ktorú prepichneme dvomi injekčnými  ihlami (1,2 x 40 mm), jedna 20 cm3 jednorázová striekačka (s gumovým  piestom natretým silikónovým tukom), jedna 10 cm3 striekačka
            Príprava vodíka v jednoduchom vyvíjači plynu
            skúmavku  naplníme do výšky asi 0,5 cm pripravenými  granulkami zinku Zn a uzavrieme gumovou zátkou. Zátku kolmo  prepichneme dvomi injekčnými ihlami. Na jednu injekčnú ihlu  nasadíme 10 cm3 striekačku s koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou HCl   a na druhú injekčnú ihlu nasadíme prázdnu 20 cm3 striekačku. Pomaly prikvapkávame kyselinu chlorovodíkovú HCl,  pričom sa 20 cm3 striekačka pomaly napĺňa vodíkom H2. Vznikajúci vodík H2 vytláča najprv  zo skúmavky   vzduch. Po vytlačení vzduchu už môžeme zachytávať čistý vodík H2 do 20 cm3  striekačky a použiť ho na rôzne pokusy. Tu možno z asi 0.5 cm3 koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej HCl získať asi tri plné 20 cm3 striekačky vodíka. S takto pripraveným a zachyteným vodíkom možno ďalej veľmi jednoducho experimentovať .

            Pokusy s vodíkom

            Vodík horí bezfarebným plameňom na vodu
            Vodík H2 pomaly vytláčame cez ihlu zo striekačky a na konci ihly  zapálime. Aby plameň nezhasol, musí byť tlak na piest striekačky stály. Koniec ihly držíme v otvore suchej skúmavky tak, aby produkt horenia mohol kondenzovať. Zreteľne  vidíme, že sa steny skúmavky zarosia vodnou parou.
 
            Príprava traskavého plynu
            Reakcia vodíka s  kyslíkom. Striekačku naplníme 12 cm3 čistého vodíka H2, k nemu  pridáme 6 cm3 kyslíka O2 (ktorý pripravíme v jednoduchom vyvíjači plynov katalytickým rozkladom peroxidu vodíka H2O2). Do kadičky si pripravíme mydlový roztok a do neho vytlačíme traskavý plyn. Vzniknuté bublinky zapálime.

            Redukčné vlastnosti vodíka 
            Vodík H2 zo striekačky vytláčame cez injekčnú ihlu na spodnú stranu zoxidovaného, rozžeraveného medeného plechu Cu (ihlu priložíme  priamo na plech). Zoxidovaná vrstva medi Cu sa v mieste  kontaktu s vodíkom H2 redukuje, čo sa prejaví výrazným  červeným sfarbením.

Vodík H2 je ušľachtilejší ako zinok Zn  (Beketovov  rad napätia kovov).
Pozorovanie:  pri   reakciách  kyselín   so  zinkom   Zn   sa  H+    ióny   redukujú   na vodík H2 a zinok Zn sa oxiduje na Zn2+. Tvorba vody z vodíka a kyslíka je sprevádzaná uvoľňovaním energie.
Vysvetlenie: 2 H+ + Zn --------> Zn2+ + H2
Poznámky: Vodík H2 nikdy nezapaľujeme priamo na vyvíjači  plynu! Po použití je potrebné striekačky premyť a gumové tesnenia namastiť silikónom.
Zneškodnenie splodín: Nespotrebovaný zinok    Zn   zozbierame, umyjeme, osušíme a odložíme na ďalšie  použitie. Roztoky zinočnatých solí  dáme do zbernej nádoby na soli ťažkých kovov.
Bezpečnosť pri práci : Jednoduchý vyvíjač plynu nesmieme nechať bez dozoru.

[ obsah aktuálnej stránky

 
 
 ZÁVER

        Niektoré aparatúrky ako jednoduchý vyvíjač plynov, adsorpčnú rúrku i jednoduchý elektrolyzér si odniesol domov každý účastník seminára. Vzhľadom k záujmu účastníkov seminára o tieto techniky plánujeme uskutočniť seminár i v budúcom roku, pretože v tomto prípade platí doslovne „raz vidieť je viac ako stokrát počuť".

 
 Literatúra:
  1. Obendrauf, V., K.: Chemie in der Schule. 1993, 40, Heft 1, 8.
  2. Obendrauf, V., K.: Chemie in der Schule. 1994, Heft 4, 2.
  3. Obendrauf, V., K.: Chemie in der Schule. 1995, Heft 1, 10.
  4. Obendrauf, V., K.: Chemie in der Schule.  1995, Heft 3, 1.
 
 [ obsah aktuálnej stránky ]
 

Posledná aktualizácia: 21.08.2000