ŠIS CHÉMIA

 
 
 
 

	Pojmy súvisiace s využívaním médií
	Znaky počítačového média
	Didaktické funkcie chemických vzdelávacích programov

 
 
 
 
 
 
 

 

	Informácia –  Informácie sú výpovede o reálnom svete a sú rozhodne viac ako čisté domnienky. Informácia je nehmotná a často sa porovnáva s počítačovým softvérom.  Pochádzajú od nejakého autora a sú potrebné k tomu, aby sme dosiahli cieľ. Spôsobujú reakciu u príjemcu podľa toho, ako ju klasifikuje: nová (príjemcom najčastejšie vnímaná ako "dôležitá"), známa (príjemcom najčastejšie vnímaná ako "nedôležitá"), správna alebo nesprávna.
	Nosiče informácii - tu patria rôzne materiálne, fyzikálne formy, ktoré robia informáciu vecnou, uchopiteľnou, prenosnou a dlhodobo uchovateľnou. Forma je určená zvolenou technikou.
	K tomu, aby informácie z nosiča boli zrozumiteľné pre ľudské zmýšľanie, je zvyčajne potrebný  prístroj.
	Didaktický úmysel - je to metainformácia, teda informácia, ktorá už nadobúda prvý význam, keď je známa súvislosť, cieľ. Aj keď obsahová časť je rozhodujúca len pre školeného pozorovateľa, rozvíja  jasné pôsobenie pri dosahovaní učebných cieľov a je používaná používateľom média (učiteľom), ktorému je známy cieľ. Má podobné, rozsiahle a mnohorozmerné základy ako samotná veda didaktika.

           
 
 

Počítač nie je kvôli svojim univerzálnym možnostiam ľahko pochopiteľný. Najčastejšie sa charakterizuje ako prístroj, ktorého hardvér slúži:

	k vytvoreniu médií (učebnice, fólie, pracovné listy obohatené o obrázky, zvuky, animácie,...),
	k získavaniu informácií (z rôznych služieb Internetu, pracovných listov alebo učebníc na rôznych dátových nosičoch),
	k prezentovaniu informácií pomocou rôznych médií  (elektronické fólie, modely, Internet).

Informácie spracovávajú lokálne softvéry alebo ich poskytujú internetové služby. Hardvér a softvér tvoria neoddeliteľnú súčasť, pričom softvér určuje používanú formu.

Počítač však ako moderná didaktická pomôcka vo výučbe plní rad ďalších nasledovných funkcií:

1.  Vykonávanie pracných výpočtov. Žiak aj učiteľ sú odbremenení od rutinných výpočtov - po zadaní vstupných údajov do počítača vykoná  počítač operácie podľa programu a veľmi  rýchlo poskytne výstupné hodnoty.
2.  Prezentovanie učiva, modelovanie a simulácia. Učivo je podobne ako v učebnici zobrazené na monitore pomocou textu, pričom základné učivo predstavuje text na obrazovke a doplnkové informácie alebo vysvetlenia k základnému učivu môžu byť v podobe hypertextu. Počítač pomocou vhodného softvéru môže demonštrovať, modelovať také vlastnosti a deje, ktoré sú veľmi náročné na praktickú realizáciu alebo sú nerealizovateľné. Počítač môže simulovať deje, pri ktorých žiak mení parametre veličín a sleduje, čo sa deje po ich zmenení.
3. Učenie sa riešením problémov. Žiaci môžu pomocou počítača experimentovať, rozhodovať sa a riešiť problémy, pričom výsledky svojich chýb alebo správnych krokov okamžite vidia.
4.  Opakovanie učiva, vytváranie zručností a návykov. Najjednoduchšie opakovanie môže byť priraďovanie názvov a vlastností prvkom zobrazeným na obrazovke. Po vyriešení potrebného počtu príkladov počítač dovolí žiakovi pokračovať v učení. Pri opakovaní niektorej chyby napovie, kde robí chyby a ako ich má odstrániť.
5. Kontrola vyučovacieho procesu a učenia sa. Kontrola sa môže vykonávať aplikáciou didaktických testov, ktoré žiaci riešia priamo v počítači. Počítač testy vyhodnotí, oklasifikuje a urobí analýzu. Učiteľ tak zistí, ktoré otázky robili žiakom najväčšie ťažkosti, ktoré otázky boli zle zadané a ďalšie informácie.
6. Spätná väzba. V priebehu vyučovania učiteľ zadáva žiakom úlohy, na základe ktorých riadi ďalší postup.
7. Komunikačná funkcia. Môže to byť komunikácia v rámci školskej siete, kde medzi sebou komunikujú žiaci, ale aj učitelia. Komunikácia prostredníctvom celosvetovej počítačovej siete spája učiteľov z rôznych miest, umožňuje zúčastňovať sa konferencií na rôznych miestach sveta bez cestovania.

Uvedené delenie vzdelávacích programov a s tým súvisiace termíny, ako cvičebné programy, tútori, počítačové chemické hry, modelovanie a simulácia apod., patrí dnes k zastaralým. V súčasnosti sa v zahraničnej literatúre často stretávame s nasledovnými typmi programov:
 

	Editory chemických vzorcov – umožňujú písať rôzne vzorce chemických zlúčenín. K týmto typom patria: ChemF, C-Design, Chem-Windov, Moldraw. K najnovším patrí UltraMol Office 98-Packet, ktorý umožňuje vytvoriť trojrozmernú predstavu nakreslených štruktúrnych vzorcov a z hrubého náčrtu počíta dĺžky väzieb a uhly. Vzorce chemických zlúčenín, ktoré sú vytvorené týmito programami možno vytlačiť, uložiť do textových súborov a ďalej s nimi pracovať.
	Editory štruktúr – umožňujú zobrazovať štruktúru danej molekuly najčastejšie prostredníctvom guličkových, kalotových či tyčinkových modelov a ďalej s vytvorenou štruktúrou interaktívne pracovať (otáčať, zmenšovať, substituovať vybrané atómy apod.). K týmto programom patria Molpic, Moplo-Dos, Rasmol, WinChem, Chem3D. K najznámejším patrí program HyperChem, ktorý po zadaní štruktúrneho vzorca zlúčeniny vytvorí štruktúru molekuly a umožní robiť výpočty týkajúce sa zostavenej molekuly, napr. výpočet potenciálovej energie molekuly, dipólového momentu, elektrostatického potenciálu.(*) K programom, ktoré animujú chemickú väzbu, patrí program ChemBond.
	Databanky – napr. program SpektraBook, ktorý  modeluje princípy rôznych typov spektier, ako aj príslušné spektrá pre rôzne typy zlúčenín.
	Tools – užitočnými pomocníkmi z rady Tools sú napr. programy Chemtool, pomocou ktorého možno kresliť laboratórne aparatúry, či Etikett, určený na tvorbu nálepiek na prachovnice a reagenčné fľaše s chemikáliami.

Dobrý výučbový program musí spĺňať podobné metodické zásady, ktoré platia pre vyučovanie vedené učiteľom. Prechody medzi kategóriami sú plynulé, pokročilejšie verzie programov môžu vystupovať na komplexnejších základoch. Učiteľské programy sú úplne porovnateľné s učebnicami, hoci nosič informácií je iný (CD-ROM, pevný disk, servery v počítačovej sieti). Didaktický úmysel je podobný a je zameraný na ponuku uzavretého vyučovacieho spôsobu aplikovaného na konkrétne témy.
 

  Použitie vzdelávacích programov 
Pre použitie vzdelávacích programov budú platiť podobné zásady ako pri používaní učebníc. Dodatočne sa otvárajú nové možnosti, ktoré zvyšujú ich didaktickú cenu:

	Hypertext  - uľahčuje listovanie a pohľad na pozadie. Neposkytuje odkazy len v rámci jedného vedného odboru, ale ide o prepojenie celého vedného systému na rôznej úrovni obtiažnosti. Učiaci sa subjekt však môže  pri voľnejšej disciplíne odbočiť od učebnej cesty.
	Navigácia je síce pohodlnejšia, ale vyžaduje určitú mieru zručnosti pri obsluhe počítača,(dvojitý klik myšou, posunutie, význam symbolov),
	Prístupné sú nové, efektívne vizuálne pomôcky (animácie, 3D-formy, video- sekvencie), ktoré sú viazané na pokročilejšie znalosti počítačových technológií (kontextové ponuky, zmena nastavení, ...), umožňujú poskytovať chemické reakcie v trojrozmernej dimenzii s možnosťou rôzných operácií s nimi, zobrazujú priestorovú štruktúru atómov a molekúl, hlavne z organickej chémie. Takáto forma výučby je pre žiaka zaujímavejšia, názornejšia a pútavejšia z hľadiska možnosti pracovať so zlúčeninami, zasahovať do štruktúry.

 Dobré učebné programy umožňujú žiacku prácu so všetkými výhodami individualizácie učebného procesu. Zatiaľ čo v učebniciach je obsah technicky obmedzený, CD-ROM umožňuje integrovať obrázky a texty a ďalšie druhy informácií. Môžu obsahovať viac cvičení, popísať cesty riešenia, k tomu pribaliť dodatočné informácie a realizovať pomocné voľby pre alternatívne obsahy.

Vyučovacie programy podporujú na žiaka centrované vyučovanie v rámci pracovných skupín v počítačovej miestnosti. Domnienka, že počítače budú viesť k spoločenskej izolácií, sa v praxi obracia skôr naopak: skoro každá práca na počítači obsahuje podnetné prvky spoločenského učenia. Nakoľko učiteľ posilňuje metódu, môže ovládať „učenie cez učenie“ a ako skúsenejší používateľ pomáhať členom skupiny pri obsluhe alebo pri  nepredvídaných problémoch (zrútenie systému, problémy s obsluhou, a je zárukou pre dodržiavanie zásady odbornosti obsahu výučby.

Rozdielne pracovné spôsoby chlapcov a dievčat majú viesť len vo výnimočných  prípadoch k zrušeniu koedukácií (spoločnej výchovy chlapcov a dievčat) vo vyučovaní chémie. Existencia zbehlejších študentov v skupine umožňuje podporiť sociálnu a výchovnú funkciu vyučovacieho procesu.

              
 Späť